Oľga Paštéková: O TIEŇOCH A INÝCH TVOROCH
Tiene. Existujú medzi čiernou a bielou; medzi dobrom a zlom; medzi dňom a nocou, svetlom a... Medzi naznačuje, že okrem faktorov, ktoré sú v obraze viditeľné, hmatateľné a jasné existuje hranica. Hranica, ktorú treba nájsť či dokonca pokúsiť sa prekročiť. Aj toto je cieľom Oľgy Paštékovej. Hľadať hranice, skryté intimity, nové spôsoby zobrazenia, či spôsoby zobrazenia šedej: „Koľko odtieňov má šedá?“
V tvorbe mladej všestrannej autorky, ale predovšetkým výtvarníčky z ateliéru prof. Ivana Csudaia, sa od počiatku formujú jej vlastné a výrazné charakteristiky, ktorými sú napríklad kresliarsky rukopis, téma noci, pohrávanie sa s maľbou svetla a tieňa. Šero je jedným zo základných predmetov jej skúmania, a týmto skúmaním ju sprevádza úvaha filozofa Petra Sýkoru: „Šero je rozhraním medzi dňom a nocou, svetlom a tmou, ale nie je ani svetlom ani nocou, skôr je oboma. No šero je aj symbolom zanikajúceho súcna, ponárajúceho sa do ničoty. Kam patrí rozhranie medzi bytím a nebytím?“
Námety na Oľgine obrazy pochádzajú z veľkej časti z jej diára, ktorý si už niekoľko rokov kreslí. Zachytáva v ňom svoje zážitky, dojmy, pocity, vízie, ktoré s odstupom času prehodnocuje a pretvára vo veľkej miere do veľkoplošných malieb.
V skoršej tvorbe sa autorka pohráva s výraznejšou farebnou škálou, expresívnejším výrazom figuratívnych zobrazení a základom maľby sa stal akryl (cykly Nočný chodec, Petržalka 19:05). Postupne však dospela k čierno-bielej škále, figúry sú potlačené do úzadia a stávajú sa iba náznakom – iným tvorom: „S redukovaním farebnosti sa vyprázdňuje aj priestor obrazu. Akoby odišla skutočnosť a prichádza čosi hmlisté, snové – svetlo, tieň a akýsi nehmatateľný priestor.“
Oľga Paštéková očividne zvažuje každú myšlienku, každé gesto, ktoré plánuje preniesť na plátno, čím dokazuje svojský a zároveň dôkladný prístup k maľbe samotnej, ale i k vlastnému dielu. Nálady či situácie zachytáva oduševnene a jasne, pričom si stále zachováva intimitu výpovede, a vstup do jej denníka je istým spôsobom stále uzamknutý pre „nepovolené“ osoby.
Michaela Bosáková
Tiene. Existujú medzi čiernou a bielou; medzi dobrom a zlom; medzi dňom a nocou, svetlom a... Medzi naznačuje, že okrem faktorov, ktoré sú v obraze viditeľné, hmatateľné a jasné existuje hranica. Hranica, ktorú treba nájsť či dokonca pokúsiť sa prekročiť. Aj toto je cieľom Oľgy Paštékovej. Hľadať hranice, skryté intimity, nové spôsoby zobrazenia, či spôsoby zobrazenia šedej: „Koľko odtieňov má šedá?“
V tvorbe mladej všestrannej autorky, ale predovšetkým výtvarníčky z ateliéru prof. Ivana Csudaia, sa od počiatku formujú jej vlastné a výrazné charakteristiky, ktorými sú napríklad kresliarsky rukopis, téma noci, pohrávanie sa s maľbou svetla a tieňa. Šero je jedným zo základných predmetov jej skúmania, a týmto skúmaním ju sprevádza úvaha filozofa Petra Sýkoru: „Šero je rozhraním medzi dňom a nocou, svetlom a tmou, ale nie je ani svetlom ani nocou, skôr je oboma. No šero je aj symbolom zanikajúceho súcna, ponárajúceho sa do ničoty. Kam patrí rozhranie medzi bytím a nebytím?“
Námety na Oľgine obrazy pochádzajú z veľkej časti z jej diára, ktorý si už niekoľko rokov kreslí. Zachytáva v ňom svoje zážitky, dojmy, pocity, vízie, ktoré s odstupom času prehodnocuje a pretvára vo veľkej miere do veľkoplošných malieb.
V skoršej tvorbe sa autorka pohráva s výraznejšou farebnou škálou, expresívnejším výrazom figuratívnych zobrazení a základom maľby sa stal akryl (cykly Nočný chodec, Petržalka 19:05). Postupne však dospela k čierno-bielej škále, figúry sú potlačené do úzadia a stávajú sa iba náznakom – iným tvorom: „S redukovaním farebnosti sa vyprázdňuje aj priestor obrazu. Akoby odišla skutočnosť a prichádza čosi hmlisté, snové – svetlo, tieň a akýsi nehmatateľný priestor.“
Oľga Paštéková očividne zvažuje každú myšlienku, každé gesto, ktoré plánuje preniesť na plátno, čím dokazuje svojský a zároveň dôkladný prístup k maľbe samotnej, ale i k vlastnému dielu. Nálady či situácie zachytáva oduševnene a jasne, pričom si stále zachováva intimitu výpovede, a vstup do jej denníka je istým spôsobom stále uzamknutý pre „nepovolené“ osoby.
Michaela Bosáková