Oľga Paštéková - Ráno v noci na druhý deň večer
Výstava „Ráno v noci na druhý deň večer“, Oľgy Paštékovej predstavuje najnovšiu sériu autorkiných výtvarných prác. Podstatne abstraktnejšie obrazy, už celkom zbavené figúr však vychádzajú z doterajšieho snaženia o reflexiu vonkajšieho sveta a reality príklonom k výraznejšiemu vyjadreniu vnútorného pocitu pomocou radikálnej formálnej štylizácie tvarov a tonálnych posunov farieb.
Intimita, osobné prežívanie a následná interpretácia dejov odohrávajúcich sa za každých okolností v bezprostrednom okolí autorky, sú znázornené prostredníctvom ľahkých, rýchlych ťahov mastného pastelu, prerážajúceho cez vrstvu čierneho tušu.
Chaoticky pôsobiaca zmes postupne vygenerovaných línií šedých tónov rôznej intenzity, vytvára na bielom papieri ilúziu priestoru, ktorým prebleskujú rôznofarebné škvrny, plochy, linky a škrabance. Tak zobrazuje nevyhnutnú a neustávajúcu prítomnosť prirodzeného a umelého svetla, tmy a tieňa v jej vlastnom všednom, dvadsať štyri hodinovom, opakujúcom sa a akoby ničím neohraničenom dennom cykle. Neohraničenosť, voľnosť a sloboda vystriedali predošlú melanchóliu a uzavretosť. Konkrétne siluety figúr a predmetov sa stali nepodstatnými
a zbytočnými. Pozornosť už nevenuje okolitým problémom ale sústredí sa na priestor a atmosféru nimi vytváranú.
Michal Štofa
Výstava „Ráno v noci na druhý deň večer“, Oľgy Paštékovej predstavuje najnovšiu sériu autorkiných výtvarných prác. Podstatne abstraktnejšie obrazy, už celkom zbavené figúr však vychádzajú z doterajšieho snaženia o reflexiu vonkajšieho sveta a reality príklonom k výraznejšiemu vyjadreniu vnútorného pocitu pomocou radikálnej formálnej štylizácie tvarov a tonálnych posunov farieb.
Intimita, osobné prežívanie a následná interpretácia dejov odohrávajúcich sa za každých okolností v bezprostrednom okolí autorky, sú znázornené prostredníctvom ľahkých, rýchlych ťahov mastného pastelu, prerážajúceho cez vrstvu čierneho tušu.
Chaoticky pôsobiaca zmes postupne vygenerovaných línií šedých tónov rôznej intenzity, vytvára na bielom papieri ilúziu priestoru, ktorým prebleskujú rôznofarebné škvrny, plochy, linky a škrabance. Tak zobrazuje nevyhnutnú a neustávajúcu prítomnosť prirodzeného a umelého svetla, tmy a tieňa v jej vlastnom všednom, dvadsať štyri hodinovom, opakujúcom sa a akoby ničím neohraničenom dennom cykle. Neohraničenosť, voľnosť a sloboda vystriedali predošlú melanchóliu a uzavretosť. Konkrétne siluety figúr a predmetov sa stali nepodstatnými
a zbytočnými. Pozornosť už nevenuje okolitým problémom ale sústredí sa na priestor a atmosféru nimi vytváranú.
Michal Štofa